Deň: 1. júna 2020

Daniel Brejčák: Bez Kežmarku by som takú kariéru nedosiahol

Kežmarok hrá veľmi dôležitú úlohu v živote či hokejovej kariére aj tridsaťtriročného obrancu Daniela Brejčáka, ktorý práve v tomto meste odštartoval svoje pôsobenie medzi seniormi.

Aj keď ste rodákom z Kežmarku, vaše hokejové začiatky neboli s ním spojené…

Je to tak. S hokejom som začínal v Poprade, kde som aj vyrastal. S kežmarským hokejom som nadviazal prvé kontakty až za o čosi nepríjemnejších okolností. V deviatom ročníku som bol kvôli svojej výške odpisovaný a stratil som stále miesto v zostave. Za trénera Hudáka som sa teda presunul o pár kilometrov ďalej. Tu som pobudol približne pol roka a mohol som sa poriadne vyhrať. Poprad si ma však následne stiahol naspäť, preto som dorast aj juniorku absolvoval opäť tam.

Do Kežmarku ste sa vrátili tesne po dosiahnutí dospelosti. Bol to krok, ako sa etablovať v seniorskej kategórii?

Bol som akurát „druhoročiak“ v juniorke. Miesto medzi mužmi pre mňa v Poprade nebolo. Bola iná doba, prepracovať sa hneď v tak mladom veku do kvalitného extraligového tímu bolo oveľa náročnejšie ako v súčasnosti. Dnes už majú mladí chalani viac šancí. Naskytla sa alternatíva odohrať sezónu v prvej lige v Kežmarku, kde mi dal šancu tréner Ihnačák.

Prvoligový káder Kežmarku zo spomínanej sezóny 2006/07 bol mimoriadne kvalitný. Mali ste vytvorené na túto ligu aj nadštandardné podmienky?

Doteraz sa pri každom spomenutí na to obdobie opakujem, že tie podmienky boli skvelé. Išlo o nový klub, v ktorom neboli problémom ani financie. Mohli sme sa v kľude rovnať extraligistom. A keď si spomeniem kto všetko sedel vedľa mňa v šatni… Keď som prvý deň stretol na chodbe Riša Šechného, hneď som ho automaticky pozdravil „Dobrý deň“.

Zostave nakoniec aj podľa predpokladov zodpovedali výsledky…

Takmer sme neprehrávali. Celú ligu ovládla východniarska trojica Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Ak sme aj ťahali za kratší koniec, bol okolo toho poriadny humbuk. Okamžite sa začalo rozprávať, že sme predsa museli mať natipované a podobne (smiech). Také veci ale pri pohľade na vedenie neprichádzalo do úvahy…

Nakoniec sa vám podarilo postúpiť do extraligy. Bol v meste ten pravý hokejový ošiaľ?

Sú to neuveriteľné spomienky. Dnes zažiť vypredaný štadión je problém v najvyššej lige, my sme to dokázali v prvoligovom Kežmarku. Oslavy boli poriadne dlhé a bujaré. Mesto žilo hokejom celé leto. Spomínam si, že keď sa začali predávať lístky na extraligové zápasy, rada na ne bola až po dnešný kruhový objazd.

 Prišli aj prvé zápasy v extralige proti Popradu. Išlo o pravé derby so všetkým čo k tomu patrí?

Určite áno. Rolu nehrala len blízkosť oboch miest. Predsa len, tesne pred nimi sa presunul do Kežmarku aj hlavný sponzor z Popradu, ja som nebol ani z ďaleka jediným ich odchovancom. Dokonca sme mali aj vypísané špeciálne prémie pre tieto duely. Dôležité však bolo, že ľudia si tie zápasy užívali a bolo úplne plno.

V Kežmarku ste zotrvali počas oboch extraligových sezón. Neuvažovali ste o presune do iného mužstva?

Cítil som sa tam naozaj dobre. Doslova som tam bol doma, keďže sa tu presťahovali aj rodičia a ja som tu býval či chodil do školy. Bol som štvrtákom na strednej škole a už som sa živil hokejom, preto som nemal dôvod niečo meniť. Na štadión som sa dostal za okamih na bicykli, všetko som si užíval.

Je niekedy práve toto tá správna cesta nakopnúť úspešnú hokejovú kariéru v mladšom veku v menej známom klube?

A to bol presne môj prípad. Ja som si to všetko prešiel tak, ako to zažíva množstvo iných chlapcov bez kontaktov. Nikto nemohol povedať, že som mal uľahčenú cestu. Už počas pôsobenia v juniorke Popradu som chodil hrávať druhú ligu za kežmarských mužov, kde sa nám podarilo postúpiť do prvej. Oficiálne som tu prestúpil a s Kežmarkom putoval za vysnenou extraligou. Strávil som tu prvé seniorské roky, ktoré mi dali strašne veľa.

Mládežnícky klub HKM Kežmarok opäť vychováva mladých hráčov pre samotný Kežmarok. Aj na tvojom prípade vidno, že je tu možnosť spolupráce s extraligovými klubmi či ich jednotlivými vekovými výbermi. Vidíš pozitívum v tomto regionálnom prepojení?

Toto je možno cesta, ako pomôcť slovenskému hokeju. Keď sa pozriem v Poprade okolo seba v šatni na chlapcov, nie jeden je práve z Kežmarku. Ešte do doby, kým miestny štadión nebol spustošený, prešlo tu množstvo hráčov. Ak by tam hokej na niekoľko rokov nezanikol, mohli byť úplne niekde inde. A ja budem miestnym nadšencom aj vo vašom klube držať palce, aby opäť vychovali pre seba, Poprad ale vlastne celé Slovensko čo najviac hokejistov. Je len na prospech, že sa do toho u vás zapájajú aj známejšie hokejové mená.