Kategória: Zaujímavosti

Pitný režim pri športovcovi, na čo si dávať pozor?

Voda je pre náš život nevyhnutná tekutina a tvorí veľký podiel z našej celkovej hmotnosti. 

U deti je zastúpenie vody vyššie než u dospelých, hlavne v prvých troch rokoch života. Tým pádom sú malé deti viac citlivejšie na nedostatok vody a skôr u nich dochádza k dehydratácii. 

U detí sa veľmi často stáva, že počas dňa zabudnú piť, preto je dobre buď dieťa ponúknuť tekutinou, alebo mať vždy nejakú vodu na stole, aby ju malo na očiach a sám si vodu vypýta alebo naleje. 

Okrem množstva vody, ktorú potrebuje dieťa vypiť je potrebné dávať pozor aj na výber tekutín. Obzvlášť počas horúcich letných dní, alebo počas fyzickej aktivity.

Ak dieťa pravidelne športuje, mala by sa venovať o to väčšia pozornosť jeho pitnému režimu.  Pri fyzickej záťaži sa teplota tela zvyšuje, dieťa sa začne potiť, čo predstavuje stratu tekutín. Okrem straty vody z tela dochádza aj k strate minerálov.

Ak potením dieťa stratí väčšie množstvo vody, výrazne klesajú jeho výkony a kondícia. Preto je vhodné, aby počas tréningu a zápasu malý športovec dopĺňal stratené tekutiny. 

A aké sú teda vhodné tekutiny?

Pred a počas tréningu odporúčam vodu a po tréningu, alebo zápase, keď záťaž trvala viac ako hodinu sa doporučujú remineralizačné nápoje. Vhodná je napríklad nesýtená minerálna voda alebo “domáce ionťáky”.  

Recept na “domáci ionťák”:

2 šálky vody 

1/2 šálky čerstvej šťavy z pomaranču

1/4 šálky čerstvej šťavy z citrónu

1 čajová lyžička medu 

štipka soli 

Príprava je jednoduchá, všetky ingrediencie spolu vymixujeme a môžeme podávať.

Týmto nápojom doplníme do tela malého športovca potrebné minerály a živiny, o ktoré počas fyzickej záťaže prišiel.

Soľ obsahuje sodík, med zase minerály a jednoduché cukry, ktoré sú potrebné tesne po fyzickej aktivite a šťava z citrusových plodov obsahuje vitamíny a enzýmy a rýchle cukry, ktoré uľahčia regeneráciu. 

Či už dieťa športuje alebo nie, je veľmi dôležité dohliadať na jeho pitný režim. Veď nie nadarmo sa vraví “ Čo sa za mládi naučíš, akoby si v starobe našiel „.

lánok pripravila Jana Rybárová, ktorá stojí za projektom Nediétuj. Vďaka nemu sa snaží ľuďom priniesť nové poznatky v oblasti výživy a pomáhať im tak v ceste za lepším a zdravším JA. Viac o tomto projekte sa dozviete na jeho webe či Facebooku. Tešíme sa na našu vzájomnú spoluprácu, v rámci ktorej vám poradí ohľadom správneho stravovania sa mladých hokejistov a prinesie niekoľko skvelých tipov na jednoduché a hlavne vhodné jedlá.

Ako by mala vyzerať strava mladého hokejistu?

Pre každé dieťa je veľmi dôležitá zdravá a kvalitná životospráva. Ak je dieťa zároveň aj aktívnym športovcom, musí byť tomu prispôsobená aj jeho strava.  

Ak má dieťa nedostatočný príjem energie, tým pádom v strave väčšinou budú chýbať aj dôležité živiny. A na základe toho mladý športovec nemusí podať taký výkon, ako sa od neho očakáva a môžu sa objaviť aj rôzne zdravotné ťažkosti.

Pozrime sa teda na to, čo všetko by mala strava mladých športovcov obsahovať.

Jednou zo základných makroživín sú sacharidy, ktoré majú pre aktívne dieťa významnú úlohu. Z celkového príjmu by mali tvoriť asi 55 – 60%. Pozor však na to, po akých zdrojoch budeme siahať. Určite odporúčam komplexné sacharidy ako ryža, bulgur, kuskus, cestoviny, zemiaky, zelenina, strukoviny, kvalitné celozrnné pečivo… A z jednoduchých sacharidov odporúčam siahať napríklad po ovocí.

Ďalšou významnou makroživinou sú bielkoviny, ktoré predstavujú základ stravy každého dieťaťa. Bielkoviny sa v našom tele podieľajú na rôznych procesoch, napríklad aj na tvorbe imunity, čo je v tomto čase veľmi dôležité. 

Ak adolescent aktívne športuje, dochádza k väčšej námahe svalov a je potrebné dbať na dostatočný príjem bielkovín. Čiže v strave mladého športovca by určite nemalo chýbať mäso, vajíčka, ryby, z rastlinných zdrojov strukoviny, mliečne výrobky ako jogurty, syry, acidofilné mlieko, tvarohy… 

Práve mliečne výrobky sa odporúčajú športujúcim deťom podávať ako druhá večera, pretože sa tým podporuje regenerácia svalov. 

Čo sa týka tukov ich príjem, by mal byť asi do 30% z celkového energetického príjmu. Ako kvalitné zdroje odporúčam natural orechy, semienka, rastlinné oleje a zo živočíšnych zdrojov maslo, tuky v mliečnych produktoch a vo vajciach, ryby

Z vitamínov a minerálnych látok je veľmi dôležitý aj príjem vápnika, pretože je potrebný pre správny rast a vývoj kostí a zubov u detí. Ak v detstve trpíme na nedostatok vápnika, zvyšuje sa tým  riziko zlomenín, čo samozrejme pri športe nie je dobre.  Pre správnu tvorbu kostí však nie je dôležitý len vápnik, ale aj fosfor, preto by mali mladí športovci často konzumovať mliečne výrobky.

Dôležitý je aj primeraný pitný režim, nakoľko pri športe sa dieťa potí a tým pádom stráca vodu z tela. Je potrebné, aby dieťa pilo aj počas zápasu alebo tréningu, aby telo bolo dostatočne hydratované.  Pretože ak by telo bolo dehydratované, dieťa môže pociťovať únavu, nevoľnosť, bolesti hlavy a tým pádom jeho športový výkon bude klesať. 

So športovaním súvisia aj rôzne výživové doplnky, proteínové nápoje a pod. A veľa dospievajúcich detí je v tom presvedčení, že ak chcú podať skvelý výkon musia užívať rôzne suplementy.  Pritom to ani nie je nutné, skôr by som to označila za nevhodné, pretože ich strava by mala byť čo najprirodzenejšia a všetky potrebné živiny by malo dieťa získať z pestrej a vyváženej stravy

Treba si uvedomiť, že strava je významný medzník a  pokiaľ sa na tanieri mladého športovca neustále objavuje nejaká sladká pochutina, či fastfood, tak zrejme jeho športové výkony nebudú stúpať ale naopak. Tento fakt nedokážu zmeniť ani žiadne doplnky výživy ani nič podobné.

Článok pripravila Jana Rybárová, ktorá stojí za projektom Nediétuj. Vďaka nemu sa snaží ľuďom priniesť nové poznatky v oblasti výživy a pomáhať im tak v ceste za lepším a zdravším JA. Viac o tomto projekte sa dozviete na jeho webe či Facebooku. Tešíme sa na našu vzájomnú spoluprácu, v rámci ktorej vám poradí ohľadom správneho stravovania sa mladých hokejistov a prinesie niekoľko skvelých tipov na jednoduché a hlavne vhodné jedlá.

Daniel Brejčák: Bez Kežmarku by som takú kariéru nedosiahol

Kežmarok hrá veľmi dôležitú úlohu v živote či hokejovej kariére aj tridsaťtriročného obrancu Daniela Brejčáka, ktorý práve v tomto meste odštartoval svoje pôsobenie medzi seniormi.

Aj keď ste rodákom z Kežmarku, vaše hokejové začiatky neboli s ním spojené…

Je to tak. S hokejom som začínal v Poprade, kde som aj vyrastal. S kežmarským hokejom som nadviazal prvé kontakty až za o čosi nepríjemnejších okolností. V deviatom ročníku som bol kvôli svojej výške odpisovaný a stratil som stále miesto v zostave. Za trénera Hudáka som sa teda presunul o pár kilometrov ďalej. Tu som pobudol približne pol roka a mohol som sa poriadne vyhrať. Poprad si ma však následne stiahol naspäť, preto som dorast aj juniorku absolvoval opäť tam.

Do Kežmarku ste sa vrátili tesne po dosiahnutí dospelosti. Bol to krok, ako sa etablovať v seniorskej kategórii?

Bol som akurát „druhoročiak“ v juniorke. Miesto medzi mužmi pre mňa v Poprade nebolo. Bola iná doba, prepracovať sa hneď v tak mladom veku do kvalitného extraligového tímu bolo oveľa náročnejšie ako v súčasnosti. Dnes už majú mladí chalani viac šancí. Naskytla sa alternatíva odohrať sezónu v prvej lige v Kežmarku, kde mi dal šancu tréner Ihnačák.

Prvoligový káder Kežmarku zo spomínanej sezóny 2006/07 bol mimoriadne kvalitný. Mali ste vytvorené na túto ligu aj nadštandardné podmienky?

Doteraz sa pri každom spomenutí na to obdobie opakujem, že tie podmienky boli skvelé. Išlo o nový klub, v ktorom neboli problémom ani financie. Mohli sme sa v kľude rovnať extraligistom. A keď si spomeniem kto všetko sedel vedľa mňa v šatni… Keď som prvý deň stretol na chodbe Riša Šechného, hneď som ho automaticky pozdravil „Dobrý deň“.

Zostave nakoniec aj podľa predpokladov zodpovedali výsledky…

Takmer sme neprehrávali. Celú ligu ovládla východniarska trojica Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Ak sme aj ťahali za kratší koniec, bol okolo toho poriadny humbuk. Okamžite sa začalo rozprávať, že sme predsa museli mať natipované a podobne (smiech). Také veci ale pri pohľade na vedenie neprichádzalo do úvahy…

Nakoniec sa vám podarilo postúpiť do extraligy. Bol v meste ten pravý hokejový ošiaľ?

Sú to neuveriteľné spomienky. Dnes zažiť vypredaný štadión je problém v najvyššej lige, my sme to dokázali v prvoligovom Kežmarku. Oslavy boli poriadne dlhé a bujaré. Mesto žilo hokejom celé leto. Spomínam si, že keď sa začali predávať lístky na extraligové zápasy, rada na ne bola až po dnešný kruhový objazd.

 Prišli aj prvé zápasy v extralige proti Popradu. Išlo o pravé derby so všetkým čo k tomu patrí?

Určite áno. Rolu nehrala len blízkosť oboch miest. Predsa len, tesne pred nimi sa presunul do Kežmarku aj hlavný sponzor z Popradu, ja som nebol ani z ďaleka jediným ich odchovancom. Dokonca sme mali aj vypísané špeciálne prémie pre tieto duely. Dôležité však bolo, že ľudia si tie zápasy užívali a bolo úplne plno.

V Kežmarku ste zotrvali počas oboch extraligových sezón. Neuvažovali ste o presune do iného mužstva?

Cítil som sa tam naozaj dobre. Doslova som tam bol doma, keďže sa tu presťahovali aj rodičia a ja som tu býval či chodil do školy. Bol som štvrtákom na strednej škole a už som sa živil hokejom, preto som nemal dôvod niečo meniť. Na štadión som sa dostal za okamih na bicykli, všetko som si užíval.

Je niekedy práve toto tá správna cesta nakopnúť úspešnú hokejovú kariéru v mladšom veku v menej známom klube?

A to bol presne môj prípad. Ja som si to všetko prešiel tak, ako to zažíva množstvo iných chlapcov bez kontaktov. Nikto nemohol povedať, že som mal uľahčenú cestu. Už počas pôsobenia v juniorke Popradu som chodil hrávať druhú ligu za kežmarských mužov, kde sa nám podarilo postúpiť do prvej. Oficiálne som tu prestúpil a s Kežmarkom putoval za vysnenou extraligou. Strávil som tu prvé seniorské roky, ktoré mi dali strašne veľa.

Mládežnícky klub HKM Kežmarok opäť vychováva mladých hráčov pre samotný Kežmarok. Aj na tvojom prípade vidno, že je tu možnosť spolupráce s extraligovými klubmi či ich jednotlivými vekovými výbermi. Vidíš pozitívum v tomto regionálnom prepojení?

Toto je možno cesta, ako pomôcť slovenskému hokeju. Keď sa pozriem v Poprade okolo seba v šatni na chlapcov, nie jeden je práve z Kežmarku. Ešte do doby, kým miestny štadión nebol spustošený, prešlo tu množstvo hráčov. Ak by tam hokej na niekoľko rokov nezanikol, mohli byť úplne niekde inde. A ja budem miestnym nadšencom aj vo vašom klube držať palce, aby opäť vychovali pre seba, Poprad ale vlastne celé Slovensko čo najviac hokejistov. Je len na prospech, že sa do toho u vás zapájajú aj známejšie hokejové mená.

Na slovíčko s prezidentom klubu

Prinášame Vám rozhovor s prezidentom klubu, kde prezradí dôvod prečo pôsobí v klube.

Prečo ste sa rozhodli byť jedným zo zakladajúcich členov tohto hokejového klubu?

Ako malý chlapec som od šiestich rokov hrával hokej za Telovýchovnú jednotu v Kežmarku pod vedením výborného prezidenta a zároveň trénera Ing. Ladislava Merčáka. Chcel som si splniť sen a raz tak ako on viesť fungujúci klub. Za jeho pôsobenia v kežmarskom hokeji klub fungoval na 1000%. My chlapci sme dostávali výstroje, klub dostal autobus, s ktorým sme chodili na zápasy, všetko potrebné k tréningovému procesu sme mali zabezpečené. Tréningy sme mali v zime pri teplote -30°C. To sú spomienky na pána trénera a hokejové zážitky na celý život.

Čo Vám prvé napadne ak poviem hokej a detstvo?

Jednoznačne tréneri Ján Novoroľník, Eduard Handzuš, Ľubomír Jankura, Milan Jankura, Eduard Šavel, Tibor Breuer, Jozef Závacký, František Duda. Od nich som bral inšpiráciu a keď som už nevládal aj motiváciu.  Rád som chodil na hokej , boli sme výborná partia a dá sa povedať, že aj hokejová rodina. Nedovolím si nespomenúť aj ľadárov František Tomčík, Rudolf Griger, Marián Kubov, ktorí nám boli kedykoľvek stále k dispozícii a s privretými očami rešpektovali naše „malé huncúctva“. Do tohto hokejového sveta patrili aj Emil Zakopjan, Ján Semaňák, Milan Šurek, Ľubomír Kuruc, Viktor Gally a Peter Danielčák.

Ale vráťme sa k prvej otázke. Ešte som nedostala odpoveď…

Keď sa mi narodil syn Martin, začal som s ním a s mojim otcom chodiť pozerať na popradský zimný štadión domáce hokejové zápasy. Naša firma Tlačiareň Kežmarok GG je dlhoročným sponzorom popradského hokeja. Syn strašne obdivoval hokejovú „legendu“ Arneho Krotáka, ktorý je mojím veľmi dobrým priateľom. Keď sa po čase opäť otvorili brány hokejového štadióna v Kežmarku zobral som syna na prvé tréningy. Tam sa mi vrátili spomienky na moje detstvo, keď som videl tých všetkých rodičov a deti s akou radosťou a nasadením trénujú. Tieto spomienky mi vnukli myšlienku pripojiť sa ku kežmarskému hokeju a byť mu nápomocný.

A teraz ste už rok prezidentom hokejového klubu… Ako tento rok hodnotíte?

Hokejový klub mládeže Kežmarok je postavený na veľkej transparentnosti, kde všetci na našom transparentom účte vidia, na čo sme použili klubové príspevky, peniaze od sponzorov, dotácie a pod. K dnešnému dňu máme 96 detí a rodičov, ktorí nám nezištne pomáhajú a môžem povedať, že sme ako jedna veľká rodina. Úplne sa stotožňujem s našim heslom: JEDEN TÍM!  JEDNA SILA!  JEDEN CIEĽ! Našou víziou je starať sa o mládež a podporovať všetky deti, ktoré majú nielen talent ale aj chuť!

Nedá mi neopýtať sa. Ako ste to ako začínajúci klub zvládli finančne?

Mesto Kežmarok nás začalo rešpektovať a prijalo nás ako druhý klub v meste, za čo patrí veľká vďaka vedeniu mesta. Bezpochyby vďaka patrí aj Centru voľného času v Kežmarku a Mestskému športovému klubu, ktorý nás podporujú. No a samozrejme bez sponzorov a priateľov športu by sme to všetko zvládli s ťažkosťami.