Kategória: Rozhovory

Daniel Brejčák: Bez Kežmarku by som takú kariéru nedosiahol

Kežmarok hrá veľmi dôležitú úlohu v živote či hokejovej kariére aj tridsaťtriročného obrancu Daniela Brejčáka, ktorý práve v tomto meste odštartoval svoje pôsobenie medzi seniormi.

Aj keď ste rodákom z Kežmarku, vaše hokejové začiatky neboli s ním spojené…

Je to tak. S hokejom som začínal v Poprade, kde som aj vyrastal. S kežmarským hokejom som nadviazal prvé kontakty až za o čosi nepríjemnejších okolností. V deviatom ročníku som bol kvôli svojej výške odpisovaný a stratil som stále miesto v zostave. Za trénera Hudáka som sa teda presunul o pár kilometrov ďalej. Tu som pobudol približne pol roka a mohol som sa poriadne vyhrať. Poprad si ma však následne stiahol naspäť, preto som dorast aj juniorku absolvoval opäť tam.

Do Kežmarku ste sa vrátili tesne po dosiahnutí dospelosti. Bol to krok, ako sa etablovať v seniorskej kategórii?

Bol som akurát „druhoročiak“ v juniorke. Miesto medzi mužmi pre mňa v Poprade nebolo. Bola iná doba, prepracovať sa hneď v tak mladom veku do kvalitného extraligového tímu bolo oveľa náročnejšie ako v súčasnosti. Dnes už majú mladí chalani viac šancí. Naskytla sa alternatíva odohrať sezónu v prvej lige v Kežmarku, kde mi dal šancu tréner Ihnačák.

Prvoligový káder Kežmarku zo spomínanej sezóny 2006/07 bol mimoriadne kvalitný. Mali ste vytvorené na túto ligu aj nadštandardné podmienky?

Doteraz sa pri každom spomenutí na to obdobie opakujem, že tie podmienky boli skvelé. Išlo o nový klub, v ktorom neboli problémom ani financie. Mohli sme sa v kľude rovnať extraligistom. A keď si spomeniem kto všetko sedel vedľa mňa v šatni… Keď som prvý deň stretol na chodbe Riša Šechného, hneď som ho automaticky pozdravil „Dobrý deň“.

Zostave nakoniec aj podľa predpokladov zodpovedali výsledky…

Takmer sme neprehrávali. Celú ligu ovládla východniarska trojica Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Ak sme aj ťahali za kratší koniec, bol okolo toho poriadny humbuk. Okamžite sa začalo rozprávať, že sme predsa museli mať natipované a podobne (smiech). Také veci ale pri pohľade na vedenie neprichádzalo do úvahy…

Nakoniec sa vám podarilo postúpiť do extraligy. Bol v meste ten pravý hokejový ošiaľ?

Sú to neuveriteľné spomienky. Dnes zažiť vypredaný štadión je problém v najvyššej lige, my sme to dokázali v prvoligovom Kežmarku. Oslavy boli poriadne dlhé a bujaré. Mesto žilo hokejom celé leto. Spomínam si, že keď sa začali predávať lístky na extraligové zápasy, rada na ne bola až po dnešný kruhový objazd.

 Prišli aj prvé zápasy v extralige proti Popradu. Išlo o pravé derby so všetkým čo k tomu patrí?

Určite áno. Rolu nehrala len blízkosť oboch miest. Predsa len, tesne pred nimi sa presunul do Kežmarku aj hlavný sponzor z Popradu, ja som nebol ani z ďaleka jediným ich odchovancom. Dokonca sme mali aj vypísané špeciálne prémie pre tieto duely. Dôležité však bolo, že ľudia si tie zápasy užívali a bolo úplne plno.

V Kežmarku ste zotrvali počas oboch extraligových sezón. Neuvažovali ste o presune do iného mužstva?

Cítil som sa tam naozaj dobre. Doslova som tam bol doma, keďže sa tu presťahovali aj rodičia a ja som tu býval či chodil do školy. Bol som štvrtákom na strednej škole a už som sa živil hokejom, preto som nemal dôvod niečo meniť. Na štadión som sa dostal za okamih na bicykli, všetko som si užíval.

Je niekedy práve toto tá správna cesta nakopnúť úspešnú hokejovú kariéru v mladšom veku v menej známom klube?

A to bol presne môj prípad. Ja som si to všetko prešiel tak, ako to zažíva množstvo iných chlapcov bez kontaktov. Nikto nemohol povedať, že som mal uľahčenú cestu. Už počas pôsobenia v juniorke Popradu som chodil hrávať druhú ligu za kežmarských mužov, kde sa nám podarilo postúpiť do prvej. Oficiálne som tu prestúpil a s Kežmarkom putoval za vysnenou extraligou. Strávil som tu prvé seniorské roky, ktoré mi dali strašne veľa.

Mládežnícky klub HKM Kežmarok opäť vychováva mladých hráčov pre samotný Kežmarok. Aj na tvojom prípade vidno, že je tu možnosť spolupráce s extraligovými klubmi či ich jednotlivými vekovými výbermi. Vidíš pozitívum v tomto regionálnom prepojení?

Toto je možno cesta, ako pomôcť slovenskému hokeju. Keď sa pozriem v Poprade okolo seba v šatni na chlapcov, nie jeden je práve z Kežmarku. Ešte do doby, kým miestny štadión nebol spustošený, prešlo tu množstvo hráčov. Ak by tam hokej na niekoľko rokov nezanikol, mohli byť úplne niekde inde. A ja budem miestnym nadšencom aj vo vašom klube držať palce, aby opäť vychovali pre seba, Poprad ale vlastne celé Slovensko čo najviac hokejistov. Je len na prospech, že sa do toho u vás zapájajú aj známejšie hokejové mená.

Na slovíčko s prezidentom klubu

Prinášame Vám rozhovor s prezidentom klubu, kde prezradí dôvod prečo pôsobí v klube.

Prečo ste sa rozhodli byť jedným zo zakladajúcich členov tohto hokejového klubu?

Ako malý chlapec som od šiestich rokov hrával hokej za Telovýchovnú jednotu v Kežmarku pod vedením výborného prezidenta a zároveň trénera Ing. Ladislava Merčáka. Chcel som si splniť sen a raz tak ako on viesť fungujúci klub. Za jeho pôsobenia v kežmarskom hokeji klub fungoval na 1000%. My chlapci sme dostávali výstroje, klub dostal autobus, s ktorým sme chodili na zápasy, všetko potrebné k tréningovému procesu sme mali zabezpečené. Tréningy sme mali v zime pri teplote -30°C. To sú spomienky na pána trénera a hokejové zážitky na celý život.

Čo Vám prvé napadne ak poviem hokej a detstvo?

Jednoznačne tréneri Ján Novoroľník, Eduard Handzuš, Ľubomír Jankura, Milan Jankura, Eduard Šavel, Tibor Breuer, Jozef Závacký, František Duda. Od nich som bral inšpiráciu a keď som už nevládal aj motiváciu.  Rád som chodil na hokej , boli sme výborná partia a dá sa povedať, že aj hokejová rodina. Nedovolím si nespomenúť aj ľadárov František Tomčík, Rudolf Griger, Marián Kubov, ktorí nám boli kedykoľvek stále k dispozícii a s privretými očami rešpektovali naše „malé huncúctva“. Do tohto hokejového sveta patrili aj Emil Zakopjan, Ján Semaňák, Milan Šurek, Ľubomír Kuruc, Viktor Gally a Peter Danielčák.

Ale vráťme sa k prvej otázke. Ešte som nedostala odpoveď…

Keď sa mi narodil syn Martin, začal som s ním a s mojim otcom chodiť pozerať na popradský zimný štadión domáce hokejové zápasy. Naša firma Tlačiareň Kežmarok GG je dlhoročným sponzorom popradského hokeja. Syn strašne obdivoval hokejovú „legendu“ Arneho Krotáka, ktorý je mojím veľmi dobrým priateľom. Keď sa po čase opäť otvorili brány hokejového štadióna v Kežmarku zobral som syna na prvé tréningy. Tam sa mi vrátili spomienky na moje detstvo, keď som videl tých všetkých rodičov a deti s akou radosťou a nasadením trénujú. Tieto spomienky mi vnukli myšlienku pripojiť sa ku kežmarskému hokeju a byť mu nápomocný.

A teraz ste už rok prezidentom hokejového klubu… Ako tento rok hodnotíte?

Hokejový klub mládeže Kežmarok je postavený na veľkej transparentnosti, kde všetci na našom transparentom účte vidia, na čo sme použili klubové príspevky, peniaze od sponzorov, dotácie a pod. K dnešnému dňu máme 96 detí a rodičov, ktorí nám nezištne pomáhajú a môžem povedať, že sme ako jedna veľká rodina. Úplne sa stotožňujem s našim heslom: JEDEN TÍM!  JEDNA SILA!  JEDEN CIEĽ! Našou víziou je starať sa o mládež a podporovať všetky deti, ktoré majú nielen talent ale aj chuť!

Nedá mi neopýtať sa. Ako ste to ako začínajúci klub zvládli finančne?

Mesto Kežmarok nás začalo rešpektovať a prijalo nás ako druhý klub v meste, za čo patrí veľká vďaka vedeniu mesta. Bezpochyby vďaka patrí aj Centru voľného času v Kežmarku a Mestskému športovému klubu, ktorý nás podporujú. No a samozrejme bez sponzorov a priateľov športu by sme to všetko zvládli s ťažkosťami.

Hokejisti HKM Kežmarok si liečia zdravotné problémy na liečení vo Vysokých Tatrách

Letná príprava by bola za normálnych okolností v plnom prúde. Situácia s koronavírusom ale robí „neplechu“ aj v našom klube. Preto sme museli odložiť aj liečebný pobyt našich hokejistov so zdravotnými problémami až na druhú polovicu mája.

Dnešná doba je taká, že aj u mladých športovcov sa veľmi často objavujú viac či menej závažné zdravotné problémy. Táto situácia je aktuálna aj v našom klube HKM Kežmarok. Preto sme sa rozhodli zorganizovať liečebný pobyt pre viac ako 30 hráčov, ktorým zdravotné prehliadky odhalili určité špecifické nedostatky. Prvotný plán ho bolo absolvovať hneď po konci minulej sezóny, no až teraz nám to opatrenia proti šíreniu koronavírusu konečne dovolili.

Preto sme sa mohli s chlapcami či dievčatami presunúť v pondelok 18.5.2020 do Dolného Smokovca, kde sa im budeme snažiť po zdravotnej stránke pomôcť vďaka skvelým podmienkam v rámci NÁRODNÉHO  ÚSTAVU DETSKEJ TUBERKULÓZY A RESPIRAČNÝCH CHORÔB N.O. DOLNÝ SMOKOVEC. „Po zdravotných prehliadkach našich chlapcov a dievčat sa ukázalo, že približne tretina z nich trpí nepríjemnými zdravotnými problémami. Týka sa to respiračných, srdcovo cievnych a iných nedostatkov. V minulosti to bolo nemysliteľné, že aby boli zdravotné výsledky športovcov tak nepriaznivé,“ rozhovoril sa o dôvode cesty do Vysokých Tatier člen športovej rady HKM Kežmarok Martin Klempa.

Členovia nášho klubu sa tu v prvom rade musia dať ako tak zdravotne do poriadku, aby mohli podávať podobné výkony ako ich zdraví spoluhráči či protivníci. Absolvujú špecializované procedúry a v rámci voľného času sa zúčastnia aj jedného tréningu za deň. „Nemôžeme ich len tak vypnúť z tréningového procesu, no v prvom rade im chceme pomôcť po zdravotnej stránke. Pri niektorých testoch sme sa až chytali za hlavu, aké výsledky sa ukázali. Aby však nezaostali za spoluhráčmi, pripravili sme pre nich aj tréningové jednotky. Tie sú vedené podľa prísnych pravidiel, ktoré nám momentálne nariaďujú aj zákony. To platí aj o ostatných, ktorí ostali doma. Tí majú pripravené tréningové plány vďaka videám, ktoré im zasielame priamo domov a neskôr kontrolujeme ich prevedenia.“